Vzduch vonia a na Dunaji sa nepohne ani vlnka. Nad hlavou mi preletia labute. Dnes na bicykli, včera som bežala. Hodina len pre mňa. Tempo si dávam sama. Úklonom zdravím ranných bežcov a psíčkarov. Všetci sa usmievajú do zobúdzajúceho sa dňa. Odstrihávam kilometre a plánujem dnešok. Viem, že bude dobrý. Ešte pred raňajkami taký začal byť, už teraz robím niečo užitočné. A nie je za tým žiadne premáhanie. Tak to vyšlo. Bicykel odkladám v čase, keď by som inokedy už musela mať hotové raňajky a byť vychystaná. No v lete mám hodinu k dobru. Úžasnú hodinu.
Hoci idem do práce, urobíme si s deťmi pomalé ráno. Nemusím stresovať, cesta bude prázdna. Čo zvyčajne trvá vyše hodiny, sa v lete skráti na polovicu času. Dnes idú deti na tvorivé dielničky. Minulý týždeň bol tábor, na budúci budeme dovolenkovať spolu úplne mimo. A potom ostanú u babiek a moje rána sa ešte predĺžia. Aj večery, s priateľmi alebo len vo dvoch. Takých, ktoré sa dajú stráviť v tričku bez rukávov je len pár v roku. Vzácne sú mi takmer ako Vianoce. Vždy sa tie dni a noci skončia veľmi rýchlo. A potom sa na ne zas desať mesiacov teším.
Myslím si, že prázdniny som potrebovala viac než deti.
