A nech je poriadok poriadny, pribalí aj veci dotyčnej, ktoré uňho mala. Privezie ich k jej rodičom, ktorí ju aj s malým prichýlili, veď s ním už bývať nebude. Malému zabudne zablahoželať k presne dvom mesiacom, kým mu niekto nepripomenie, že u bábätiek sa aj týždne počítajú. A nechápe rozčarovanie svojej bývalej, veď pred časom raz zavolal a peniaze tiež možno niekedy pošle. Keď si spomenie.
Postav dom, zasaď strom. To ešte neurobil. To najdôležitejšie však má za sebou. Zasial. Urodil sa nádherný chlapček. Deti veľmi potrebujú otcov. Kým som nemala svoje, nevedela som, ako veľmi. Aby im radili. Aby ich viedli, rozvíjali, ukazovali im mužské videnie sveta. Aby ich učili, občas objali - inak než mama. Aby mame pomohli, aby sa energia mohla rozdeliť, aj únava a trápenie, rovnako ako radosť. A ešte pre kopu iných vecí.
Aký je to otec... premýšľam nad e-mailom od priateľky, ktorú partner nechal v takom dokonalom bahne, že si jej bolesť a starosti ťažko viem predstaviť.
Malému by som otca veľmi dopriala. Tomuto otcovi však nedoprajem syna. Ale budem veriť, že malý raz nejakého otca mať bude. Každý náhradný bude len lepší, než ten naozajstný.
*návrat k téme, bohužiaľ smutne sa vyvíjajúcej
