Nasledujúca zastávka - módne zastavenie. Tu si môžete bábiku obliecť. Hotovo? Choďte ďalej. Áno, a tu ju nakŕmte. Jogurt mám na brade, na nose, a , ach. Už aj na tričku. Malý prst zotrie kvapku, však nevadí, maminka? Na poslednom mieste bábike deti vyčistia zuby. Sranda veľká to je, keď bábika nevie, kam si môže vypláchnuť ústa. No a teraz už len dôjsť na koniec cesty. Tam posledná fotka bábiky spolu s deťmi - a bábika môže zas začať vidieť. Deťom sa ich bábika zjavne páči. A páčilo sa im aj to, že jej celkom vládli a bábika robila to, čo chceli oni. Je to zvláštne zveriť sa do rúk niekomu inému. O to viac dvom šesťročným tvorivým zbojníkom.
Zmývam si z vlasov a tváre nánosy kadečoho, vetrám tričko, aby som ho zbavila ťažkého parfumového pachu. Koľkokrát sú naše deti takými bábikami. Koľkokrát od nich chceme, aby nám dôverovali, nepýtali sa, aby nepochybovali, že to s nimi myslíme dobre. Obzerám si nechty, nalakované fľakovito a dôkladne pomaľovanú kožičku okolo nich. Koľkokrát sa nám nie všetko podarí a my veríme, že si to deti nevšimnú. Nie vždy vysvetľujeme prečo a prečo nie a potom sa hneváme, keď neposlúchnu. Niekedy sa nepýtame, ako sa cítia, lebo to, čo cítime my, považujeme za dôležitejšie.
Zmaľovaná a zamazaná, nespoznala som sa v zrkadle. Dobre mi tak. Myslím si, že na ten pohľad aj pocit si ešte veľakrát spomeniem.
