Keď sme s malými začínali pred rokmi chodiť na ihrisko, vrcholom ich blaha bolo zahádzať si nohy a ruky pieskom tak, že ich nebolo vidieť. Ponožky to nezvládali a tmavo za nechtami ostávalo aj pár dní. Prvá ich torta skončila rozmangľovaná, ulepené ruky boli krpcom príjemnejšie než plné brušká. Čím väčšia zábava, tým väčšia anarchia v detskej, platí už veľa rokov. To, že Julke je skvele vždy rozoznám podľa toho, že jej prsty od farbičiek umývame vždy aspoň do zajtra.
"Užívame si," odpovedám priateľke. Julka má prsty poznačené fixkami. Matúš tvár od čokolády. A ja za nechtami zvyšky cesta z perníkov. Je fajn sa ušpiniť a neponáhľať s dokonalou čistotou. Toto je pre mňa symbol voľných dní. Znamenie, že robíme čo chceme a nič nás netlačí. Zajtra sa na mňa nikto krivo nepozrie pre ruky od vodoviek, ani na deti nikto nebude ukazovať, že ich majú špinavé rovnako. Sloboda vyzerá ako ťažko umyteľné farebné fľaky. O pár dní si budeme priať do ďalšieho roka. Presne viem, ako bude znieť moje želanie. Nech sme v ďalšom roku čo najčastejšie zababraní.
