Sledujem ho ako sústredene a opatrne kladie do police hrnčeky, neustále otvára rovnaký šuflík a ako sa aj trikrát vráti do priehradky s miskami, lebo ich nevložil do seba. Mohli by sme byť o pár minút rýchlejší. Ale možno aj pomalší, ak by vôbec nevstal, odpovedám sama sebe keď ma cuká, aby som prácu popohnala. Zmier sa s tým, ženská, s deťmi to vždy trvá dlhšie. Medovníky sa zdobia hodinu, fašírok sa nagúľa o niečo menej a v šaláte máme občas trochu väčšie kúsky. Nie vždy to zvládam, ale - vydrž! - opakujem si. Aj vďaka tomu, že tvoja mama a babičky na toto mali čas a energiu vieš urobiť dobrú zápražku, navariť echtovnú divinu a nebojíš sa pustiť do akéhokoľvek koláča.
Je to kúl, keď vie chlap variť. Moji nikdy nevedeli, o to viac sa mi to páči na iných. Tento malý raz bude ohurovať svoje ženy. Možno si spomenie na naše spoločné minúty v zásterách - on v autíčkovej - s rukami zababranými od cesta, keď mám chuť vychytiť mu ten nôž alebo pre istotu po ňom ešte raz utľapkať obalený rezeň. Výchova sú príklady, vravia múdri. Je to pozornosť a kopy venovaného času. A výchova je to, čo zožne niekto iný. Zbojník ešte nevie, že sa učí. A nevie, že je ohromný. Netuší, aké dôležité sú tie poukladané príbory. Chce len pomôcť svojej mame. Tá je z toho namäkko. A šťastná, vďačná, aj keď občas trochu netrpezlivá. Ej, budúce frajerky, normálne vám závidím.
