Medzi poslednými dvadsiatimi volanými na ani jednom z mojich dvoch telefónov nie je žiadne pracovné číslo.
Stále som nedobehla spánkový deficit z nocí, keď sa diali veci a dní, keď ich bolo ešte viac.
Mám plnú schránku odkazov od nových priateľov.
Viac mailov, ktoré mi chodia, obsahuje smejkov než pracovné úlohy.
Keď som ráno zbadala lesklú titulku časopisu so ženskou napchatou v tesnom korzete plesových šiat a spomenula si na dievčatá, s ktorými som strávila posledných pár dní na chate v lese, ani na minútu som nezaváhala, komu to svedčí viac.
Netuším, čo sa vo svete za minulý týždeň dialo a zmenilo. A pomerne málo ma to trápi.
Moje ruky sú od farieb a polámanými nechtami, k tomu oškreté koleno - za počítačom by sa mi to zrejme neprihodilo.
Mám plný kôš špinavej bielizne a nevybalené tašky v rohu v izbe. A nechce sa mi to upratovať, lebo spolu s nimi tam sú príjemné spomienky.
Veľmi ťažko sa mi sústredí.
Zatvorím oči a vnútri hlavy mi prebiehajú obrazy. Úplne iné, než vo všedné pracovné dni.
A ešte - deti, s ktorými som tých pár dní nebola, ma včera vôbec, ale vôbec nehnevali :)
Na svete je pekne.
