„A čo Marek?", opýtala sa ma mama včera v telefóne, keď som jej rozprávala o ťažkom dni. Nebolo to po prvý raz, bývajú lepšie aj horšie obdobia v živote a moja sínusoida nie je práve najvyššie. Zaskočila ma, musela som porozmýšľať. „No... Marek... je teraz skvelý. On je... fakt chlap do nepohody." Počula som samú seba ako hovorím tie slová. A zaskočilo ma, aké sú pravdivé. Preskákali sme spolu kadečo. A vždy v tých najhorších dňoch spoločné starosti pomohli. Ustáli sme rok a pol trvajúcu rekonštrukciu bytu, v ktorom sme bývali. Zvládli sme aj zlé choroby detí, zničené auto, dlhé hľadanie práce. Riešime spolu problémy svojich rodín, odchody blízkych. Ani s peniazmi to nie je vždy super. A vždy doteraz sme to ustáli. Ono sa to dá - s chlapom do nepohody.
Niekedy máme riešenia a odpovede na veľa vecí pred nosom a nevidíme ich. Lebo si možno nedávame tie správne otázky...
