Možno takto to mohlo byť. A možno je tá fotka štylizovaná. Na čiernobielom obrázku vidím starú vráskavú ženu, zo širokej sukne vidno len pás, zato fotograf zachytil jej tvár, ruky s kosou a bielu rozhalenú blúzku, ktorá odkrýva ovisnutý prsník. S podprsenkou sa babička neobťažovala.
No ak ju aj fotograf nastavil, som presvedčená, že len preto, lebo takto videl kosiť svoju starú mamu alebo tetu. Všetko na tej fotke je skutočné. Intenzívne a zaujímavé.
Nikdy sme nemali pole, nemám vzťah k pôde a už vôbec nie k farmárskym prácam. Ale keď som tú fotku zbadala, dostala ma. Kúpila som ju - bola veľmi silná. Hoci odvážna. A teraz zbieram odvahu dať ju na stenu. Bude ma to stáť trochu prehovárania. Samej seba, ale aj manžela. Je konzervatívny. Vedela som, keď som fotku kupovala. Ale jej čaro bolo silnejšie. Nie je to len obrázok. Je v nej príbeh starej opustenej ženy a práce. A pre mňa aj toho, ako sa niektoré veci stávajú menej a menej dôležitými. Až tak, že nakoniec jedinými skutočnými sú ruky, pot a horúce slnko.
