Zeleninovú, s krupicovými haluškami. Polievka vrie, odstavím ju a na horák dávam robiť ryžu. Nakrájam si mäso a jednu polovicu naložím do sósu na zajtra, druhú obalím a vysmažím. Ryža a mäso sú hotové skoro súčasne. Umyjem riady, ktoré som zatiaľ našpinila, urobím si miesto a púšťam sa do nového receptu. Jogurtovo - ovocná bábovka s polevou z bielej čokolády. Vymiešam cesto, naplním veľkú formu a štyri menšie, deti asistujú. O chvíľu vonia dobrota po celej kuchyni. Druhý diel upratovania, to už je rýchle a hotovo. Je pol desiatej. Krásne ráno za nami.
No babička by mala radosť!
Som emancipovaná a moderná žena. Vzdelaná. Samostatná. Potrpím si na to, že ani múdri ľudia sa so mnou nenudia a nenávidím „slepačie" debaty.
Ale - stále som „len" žena. Ten pocit, keď sa strávnici zalizujú! A keď si návštevy pýtajú recept! Niečo archetypálne vo mne sídli veľmi, veľmi silno. Zbožňujem sa starať, vyvárať, opatrovať.
Chvalabohu, žijem teraz a nie o 50 rokov skôr. Aj vtedy by som robila asi to isté - varila, piekla, plietla, upratovala. Lenže - bez elektriny, tečúcej teplej vody, dobrej práčky, sporáka, ... Určite nie tak rýchlo. A zrejme - ani nie tak rada :)
