Po chvíli najmladšia vybehla z vody k mužovi, ktorý pomaly prichádzal ovešaný taškami, v ruke dve ružové karimatky. „Tato, tato, ja som išla v gaťkách!" „A prečo si išla v gaťkách? Veď ti nesiem plavky..." No veď, nesieš, ale pomaly, pomyslela som si to, čo asi blesklo hlavou dievčatku. Kto má čakať na nejaké plavky, keď voda je taká skvelá? Malá sa zasmiala, otočila sa a utekala späť do vody k sestrám.
Muž urobil rodinné ležovisko, trpezlivo vybral plavky a zavolal dievčatá, nech si ich predsa len oblečú. „A tato, budeme tu aj jesť?" „A čo máme piť?" „Ako dlho môžeme byť?" „Čo si ešte priniesol?" Výbuch dievčenskej energie. Štebotali jedna cez druhú. Muž odpovedal, výrazne tichším hlasom než dievčence. Dal im jesť aj piť, poskladal ich šatôčky. Do vody išli o chvíľu všetci spolu. Chlapík to po štvrťhodine zabalil a vybral sa späť k brehu. „Tato, budeš sa so mnou teraz hrať?", švitorila za ním v pätách najmladšia. Dve staršie sa práve vyhadzovali z vody, akosi ostala navyše. „Teraz si idem čítať, potom sa s tebou budem hrať," „A potom, potom sa teda so mnou budeš hrať? Karty alebo s loptou?" „Teraz si IDEM ČÍTAŤ. Potom sa s tebou zahrám." „Dobre." Malá sa otočila a v radostnej nálade sa vrhla späť do vody. Muž si so vzdychnutím odovzdane sadol na okraj ružovej karimatky.
Nemáš to ľahké, kamarát, pozerala som naňho s pochopením. Očami som sledovala mojich krpcov, ktorí už hodinu naháňali rybičky, sácali sa na nafukovačkách a lovili kamienky. Sám na tri, to je ťažká presilovka. Držím palce. Ani nevieš, ako veľmi ti tých pár minút s knižkou doprajem :)
