Keď bol veľmi vydarený deň, občas tlačili aj chlapíka zavýčapom do spoločných prípitkov. Vodka má chvalabohu rovnakú farbu ako voda.Šikovným ťahom plnil svoj poldecák neškodnou tekutinou, toľko ako oni bynezniesol. Chýbal mu ich štyridsaťročný tréning. Ostávali do záverečnej,váhavým krokom odchádzali medzi lampami každý iným smerom. Na rozlúčku si lenkývli.
Doma ich nikto nečakal. Nie, že by bývali sami. Leno čakaní sa už nedalo hovoriť. Keď bolo po výplate, chodievali za dievčatami,čo sa potĺkali medzi kamiónmi na dlhom parkovisku a dali im zarobiť.Rozumeli si s nimi. Nič im nenúkali a dievčatá od nich okrem párdrobných ani nič nechceli.
Inak ako v špinavých montérkach ich človek nestretol.V lete si šľachovitý chrbát zakrývali tielkom, v zime nosili vatovanébundy plné fľakov. V živote sú dôležité iné veci než čisté handry. Aby tá ranná káva a večerná vodka mala grády. Aby šéfnechodil kontrolovať veľmi často a dievča večer nemalo veľa kecov. A na druhý deň ráno nezmokli, kýmpríde výčapník odomknúť krčmu.
