„Také... neviem." „Guľky?", navádza manžel. „Áno, guľky. Tatinko, na čo to je? Na detičky?" Neverím, že dobre počujem. Odkiaľ to môže vo svojej štvorročnej hlavičke mať? Myšlienky mi preruší tatova odpoveď: „No áno, na detičky. Ale ešte máš kopu času nad tým premýšľať." „Ale ja nechcem mať detičky!" „Matúško, neboj sa", tato sa snaží. „Teraz sú to ešte len také prázdne guľky. Plné budú, až keď vyrastieš. A potom sa budeš môcť rozhodnúť, či chceš detičky alebo nie." „Ale ja nechcem detičky," v hlase malého počuť paniku. „Naozaj sa netráp. Na to máš veľa, veľa rokov, aby si sa rozhodol." "Hm", strach v hlase malého je stále citeľný. "A tatinko, aj ty také máš?" „Mám." „Tak potom dobre." Všetko je v poriadku. Matúško je pokojný.
Niektoré veci, skrátka, lepšie vysvetlí chlapovi chlap. Teda, budúcemu chlapovi. A pokojne to na ňom o pár rokov opäť nechám :)
