No a ten ekologický sa nám naplnil. Celkom dosť. Zabudli sme ho párkrát vyložiť pred bránku v čase, keď po meste jazdí auto s chlapmi, ktorí kontajnery vysypávajú. Nevieme, kedy presne chodia, ani manžel ani ja. „Budeme sledovať susedov." Rozhodli sme sa, pozorovali. No, a zas sme zabudli. Ráno sme odchádzali z domu, plný kontajner ostal za bránkou. Susedia nič nevyložili, teda ani my. Lenže chyba, bol to ďalší z dní D. Dozvedeli sme sa to večer. Podľa toho, že sme sa večer vrátili - a pred bránkou stál modrý kôš prázdny. Chlapi tentoraz prišli, sami ho vytiahli z predzáhradky a vysypali.
Poviete si - no a čo. Ide iba o smeti. O jednu zábudlivú rodinu, jeden kontajner a pár krokov, ktoré tí chlapi urobili. Nemuseli, ale urobili to. Keď tých pár krokov dali aj pri iných domoch, je to už celkom dosť. A práve o to ide. Hm. Koľkokrát ja urobím veci, ktoré nemusím... Ďakujem. A nielen za vynesený kôš. Aj za to, že som sa zas presvedčila, že bývam v dobrom meste.
