Natriem rožky, on pripraví misky a mlieko. Potom spoluideme do kúpeľne, spolu si čistíme zuby a obliekame sa. Zas nie je sám –ale nie je ani so sestrou. Je to chvíľa s mamou, ktorú si ukradol preseba. Naťahujeme čas, neponáhľame sa, ešte minútku. Hotovo. Oficiálny časvstávať. Ide sa budiť Julka. Vlezie si k nej a milo sa prihovorí.Drobka otvorí oči – a nasadí sklamaný výraz. Znovu sa to bratovi podarilo.No, čo už.
Nakladanie cereálií a ohrievanie mlieka, ukladanie syrado chladničky, vytláčanie pasty na kefku. Také drobnosti všedné nepodstatné. Vodvojici s malým synom získavajú nečakaný lesk. Sú naše, len naše. Vážim siich viac ako spoločné kino, kolotoče, hostiny s celou rodinou. Tak ako saMatúš usmieva ráno, keď ma nájde v pyžame v kuchyni, sa nikdy inokedynetvári. Jeho „dobré ráno, mami“ a pusa na spečatenie ranných chystačiekma sprevádza niekoľko hodín. Ešte je len taký malý.A už vie žene urobiť dokonalý deň.
