Od rána počúvam, prečo robiť dobré a užitočné veci, ktoré menia svet okolo, prečo robiť veci pre iných. Hovoria ľudia, ktorých zaujímajú bicykle a snažia sa, aby sa na nich jazdilo v mestách bezpečnejšie. Ľudia, ktorí majú radi prírodu, chcú robiť a robia kultúrne projekty, programy pre mladých, učia ľudí vidieť ulice ako verejné priestory. Upratujú, vlajočkami značkujú psie exkrementy a rátajú ak index zahovnenia sídliska, dávajú na chodníky krabice s legom a nechávajú ľudí spontánne opravovať diery alebo piknikujú pri hausbótch. Robia to nielen pre seba. Robia to - vznešene to znie - vo verejnom záujme. A hovoria iným ako na to a prečo sa nebáť. Tristo lístkov na túto konferenciu vypredali za tri dni.
Ľudia, ktorí tu hovoria, hovoria jedno - všetko sa dá. Je možné robiť všeličo, ak viem, čo chcem, veľmi mi na tom záleží a nie som na to sám. Občas je to boj, narážanie na úrady, odmietnutia, ale stojí za to bojovať a skúšať. Lebo všade sa nájde niekto, kto sa zachová ako spojenec a poradí a pomôže.
Prečo to robíš - pýtajú sa ich občas známi. Ľuďom z biznisu sa to dosť ťažko vysvetľuje. Vete - lebo to treba a vidím v tom zmysel - niekedy veľmi nerozumejú. Veď to neprináša peniaze. A je to kopa starostí. To hej. Ale aj vyčistený trávnik, nové cyklocesty, za darované starinky kúpený zájazd deťom z detského domova. A to nie je málo.
V treťom sektore, neziskovkách, sa nedá zarobiť. Aj to počúvajú. No, asi nedá. Ale je pravda, že tí ľudia, ktorí v nich pracujú nežobrú a starajú sa - o seba a o iných. A motivácia? Asi najvýstižnejšia odpoveď: „Čím viac TSND za minútu počúvam, tým viac mám pocit, že do toho chcem ísť. TSND znamená to sa nedá. A mňa baví vysvetľovať im a dokazovať, že sa to dá."
Jeden môj priateľ sa riadi heslom: Zarábam peniaze, aby som mohol robiť aj veci, ktoré mi nič nezarobia. Aktivity musia byť v rovnováhe. Vtedy svet funguje. Často na tie vety myslím. Obzerám sa na Jumpe okolo seba. Nie je na Slovensku málo ľudí, ktorí to vidia rovnako. A áno. Vtedy svet funguje.
