Ten kopec, Dúbravská Hlavica, bol kedysi bez jediného stromu. Lúky kam sa človek pozrel a výhľad na desiatky kilometrov po kraji. Na východ na Bratislavu, priamo na Starý most. Ideálne miesto pre obranu mesta. Práve tento kopec generáli v prvej svetovej vojne vybrali pre umiestnenie niekoľkých delostreleckých hniezd. Ich úlohou bola strážiť predmostie a v prípade ohrozenia rozstrieľať pontóny a zastaviť postupujúce vojská. Pri obsluhe sa striedalo viacero vojakov. Pod nimi preto vyhĺbili do skál jaskyne, kaverny. Niektoré spevnili železnými traverzami, niekde vybetónovali vstupy. Skladovali v nich muníciu aj jedlo, mohli v nich aj prespať. Po vojne hniezda zmizli, no jaskyne ostali. Aj na to, aby v nich našli úkryt Dúbravčania počas druhej svetovej vojny.
Minulý týždeň sme nad poslednými dúbravskými domami vchádzali medzi vzrastlé stromy. Po pár sto metroch sme uprostred lesa narazli pri cestičke na fúrik, pri ňom stál transformátor a dlhovlasý chlapík. „Poďte, ukážem vám." Zažal svetlo a voviedol nás do 17 metrov dlhej jaskyne vyhĺbenej v čadičovom masíve. Pri Bratislave sú takých desiatky - nad Dúbravkou, Lamačom, Sitinou. Kaverny, dôležitá súčasť starých vojenských máp. Dnes o nich málokto vie. Nadšenci z občianskeho združenia Bunkre ich postupne odkopávajú a čistia - tak, aby v nich ľudia našli kus zabudnutej histórie. Mali sme šťastie, jedného z aktivistov sme zastihli akurát počas pauzy. Rozrozprával sa o kraji, spôsobe obrany mesta, technických detailoch zbraní. Ukazoval výčnelky v jaskyni, zvyšky po lampách karbidkách. „Mrzí ma, že som neskoro prišiel na to, že sa treba pýtať. Dnes už pamätníci nežijú a aj ich potomkovia všetko povyhadzovali. Dostať sa k informáciám a predmetom z prvej vojny je veľmi ťažké." Hovorí sediac na drevenej truhlici, v ktorej kedysi skladovali náboje. Postupne, len kefami a jemnými mechanizmami dnes nadšenci odkrývajú zákutia kaverien. Tento je tu sám dnes už štyri hodiny. A ešte pekných pár bude. Ale oči mu svietia a hovorí s takým zápalom, že hoci deti rozumejú len časti, bez slova ho počúvajú. Kaverna číslo 02. Časom by sem chceli umiestniť aj dobové predmety a mapy, urobiť múzeum.
Vraj nepoznáme dobre svoju históriu. A mladí sa o ňu nezaujímajú. V kavernách nad Dúbravkou sa jej dá dotknúť. Je to v lese len kúsok nad mestom. Chlapíkov, ktorí sa hrabú v zemi a odkrývajú stopy prvej svetovej, tam stretnete v každom počasí. Vďaka!
