Tým, že malí prišli na svet spolu, donedávna všetko oslavovali naraz. Narodeniny, Vianoce, Deň detí. Až tento rok sme zaviedli meniny - oddelenú oslavu. Julinkine už boli, na svoje sa Matúš patrične teší.
Nuž, bude jeseň a Matúš bude mať meniny. Jeseň - dlhé večery a chladno z rána... Ale budeme tiež zbierať listy a maľovať na nich a otláčať ich. Malí mi ich budú ako vlani znášať do vázy. Budeme behať po daždi po mlákach a skákať do nich neohrozene, veď máme gumáky! Pôjdeme púšťať šarkany, kŕmiť labute a hádzať kamienky do Dunaja. Vytiahneme krásne dáždniky a budeme sa s nimi šermovať. Rozprávky budeme čítať zamotaní do diek, navzájom si budeme zakrývať nohy, potom z tých diek postavíme bunker a schováme sa, aby nám nič netrčalo.
A potom príde zima. Nasneží, vytiahneme boby. Každý deň strávime popoludnie na hrádzi šmýkaním sa, ľadové líca červené vyštípané. Postrácané rukavice, ale nech, veď sa to zas prihodí pri stavaní snehuliakov. Budeme plní modrín z pádov z kĺzania sa po zamrznutých kalužiach. A potom zas jar. Julinka mi znovu začne domov z každej prechádzky nosiť natrhané kvetinky. Vytiahneme bicykle, možno už odmontujeme prídavné kolieska. Budeme vonku dlhšie, zas budú šmýkačky teplé a preliezačky ešte väčšia výzva. A kúsok do leta - a rehotu na kúpalisku, celých hodín vo vode bez únavy totálne rozmočení. A stanovanie, opekačky, kolotoče, spoločná dovolenka niekde s kopou času len pre seba...
Každý kúsok roka má s malými je skvelý. Tak teraz vlastne neviem. Možno mi tá jeseň až tak veľmi nevadí :) .
