Podľa rôznych zdrojov kláštor založil a obývali začiatkom osemnásteho storočia mnísi pauláni - títo rehoľníci žobrajúceho rádu žili asketickým životom plným odriekania. Bol to ich jediný kláštor na území bývalého Uhorska. Pauláni zvykli svoje kostoly a kláštory stavať na okraji miest, tento šamorínsky v centre je teda dosť unikátny. Rádoví bratia dodržiavali sľub chudoby a mlčania, dni napĺňali cvičeniami v pokore. Boli akýmisi dobovými vegánmi - nejedli žiadne jedlá živočíšneho pôvodu - teda mäso, mlieko, vajcia, ani maslo. Rehoľní bratia založili v kláštore školu. Začali učiť, nielen k náboženstvu. Neužili si to však dlho. V roku 1786 dal Jozef II. rehoľu rozpustiť a kostol aj kláštor odvtedy patria mestu. V kláštore ostala škola, udomácnila sa v ňom aj fara a dôstojnícka ubytovňa. V časti bývali učitelia, boli tu tiež úrady, súd, no aj maštaľ a sýpka. Plus ubytovací hostinec. Neviem, čo tu bolo v dvadsiatom storočí, či v čase, keď priestory patrili kalvínskej cirkvi, tu ešte v nejakej forme fungoval aj kláštorný život. Ani či doň zasiahla komunistická „čistiaca" Akcia K proti cirkvi. Čas a necitlivé úpravy zničili skoro všetky pôvodné - fresky, reliéfy, rímsy, dekorácie a ornamentálnu výzdobu..
V podzemí časti kláštora dnes pracuje mladý zlatník. Ide sa k nemu dolu po schodoch. Pod peknou klenbou presakuje vlhkosť. Vždy, keď tam vojdem, cítim chlad, pach pivnice a trochu aj plesne. Presne ako v časoch, keď tu hospodárili pradávni mnísi. Ak by sa dal vrátiť čas a mohol by sa sem vrátiť niektorý z dávnych rehoľných bratov, možno tu, na tomto jedinom mieste by sa cítil aj dnes ako doma.
Šamorín je len malé mestečko. Kláštor jeden z mnohých na Slovensku. Koľko dôležitejších pamiatok chátra podobne... Nikdy, keď idem okolo sa neubránim smútku. Nevážime si históriu. Chodíme okolo nej tak dlho, až si ju prestaneme všímať. Vraj chcú časom kláštor opraviť. Zvnútra aj zvonku. Ktovie, čo v ňom bude, ak sa nájdu peniaze. To miesto má genius loci. Napriek všetkým jazvám, ktorými je budova posiata. To tu rehoľní bratia dokázali nechať.
Veľmi si prajem, aby jedného dňa miestny rozhlas zvolával domácich na brigádu - na starý kláštor. Rozhodne prídem. A určite by nás bolo viac. Sme maličké mesto. A o také mestá sa musia starať miestni. A nielen musia. Verím, že chcú.
