Koník

Auto sa pomaly rozbieha, koník sa pootočí tak, aby ľahšie čelil poryvom vzduchu a stále sa drží. „Ten je ale silný!" unesený Matúš nevie od koníka odlepiť pohľad. „Ukáž, ukáž!", závidí sestra, že jej strana auta je obyčajne prázdna. Prejdeme pár kilometrov a tankujeme. „Predstavte si, ten koník tam stále je," aktuálne informuje malý. „To bude veľký výletník," zhodnotí tato, keď sa rozbiehame ďalej. „A ktovie, či niekedy v živote bol takto ďaleko od domova." „To mu ale bude strašne smutno, keď sa potom pustí. Asi už naspäť netrafí, hm?", v Matúšovom hlase počuť smútok. Chvíľu je ticho. Rozmýšľa. Koník sa netrápi, chystám sa ho upokojiť, keď zrazu malý nadšene vyhlási: "A možno je to úplne inak. Možno tam, kde naskočil, ho zviezlo iné auto. A teraz sa práve domov vracia." S mužom sa na seba usmejeme, to je dobrý výklad. Poloplný pohár a hľadanie toho lepšieho. Koník sa drží aj v deväťdesiatke a dobrých dvadsať kilometrov. Obzriem sa - Matúš zaspal a koník odskočil. Možno docestoval domov... Allways look on the bright side of life. Ako príjemne vedia deti vidieť svet.