Kontajner

Písmo: A- | A+

Stojí uprostred ulice. Nedá sa obísť. Veľký kovový kontajner namaľovaný veselými farbami. Otvorený zo všetkých strán, tak, aby sa každý dostal dnu a zvonku bolo vidno, čo sa vnútri deje. A diať sa tam môžu kadejaké veci. Dá sa tam kresliť. Čítať, hojdať, hrať veľké domino, šaškovať s plyšákmi, skrývať sa pod sedacie vaky aj sa do nich strkať a dokonca aj hrať na zvláštny hudobný nástroj. Deti vymyslia kadečo. A dospelí si zatiaľ môžu dať kávu - pri nich alebo nezaberať miesto a posedieť si v kaviarni oproti.

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Kontajner je vlastne detské ihrisko na rušnej ulici uprostred mesta. Vyzerá trochu zvláštne medzi tými majestátnymi budovami. Z jednej strany vidno Michalskú vežu, z druhej Univerzitku, z tretej Panskú. „Dáte si niečo?", stála som vo dverách a tichý hlas spoza chrbta ma prekvapil. „To som nevedela, že to patrí k niečomu..." „Nie, pokojne ostaňte len tak, ale ak by ste chceli, máme kávu aj limonády..." Za pol hodiny, čo sme sa dnu hrali, sa tam zastavili ďalšie štyri mamy s deťmi. Chvíľu ostali a potom šli zas o kus ďalej. Malým sa na to, aby sa vedeli spolu či vedľa seba hrať, netreba zložito zoznamovať.  

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skoro nikto neprejde len tak okolo. Ľudia nakuknú, posadia sa dnu, prelistujú knihu. Veľkí aj malí. Už som niečo také videla - na obrázkoch zo svetových metropol. Kus moderného urbanizmu uprostred pamiatok. Miesto pre ľudí. Na stretávanie, krátky rozhovor. Určite by sa tu dobre schovávalo pred dažďom. A aj si tu viem predstaviť malé divadielko alebo koncert. Mimochodom, koncert. Kontajner má naboku zvonkohru. Maličká som tam síce znie trochu falošne, ale deťom to nevadilo.

Kontajner vraj bude v strede Starého mesta celé leto. Keď sme odchádzali, za nami sa ozvalo bim-bim-bom. Otočila som sa. Žiadne dieťa pri kontajneri nestálo. Iba dospelí ...  

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu