Kontajner je vlastne detské ihrisko na rušnej ulici uprostred mesta. Vyzerá trochu zvláštne medzi tými majestátnymi budovami. Z jednej strany vidno Michalskú vežu, z druhej Univerzitku, z tretej Panskú. „Dáte si niečo?", stála som vo dverách a tichý hlas spoza chrbta ma prekvapil. „To som nevedela, že to patrí k niečomu..." „Nie, pokojne ostaňte len tak, ale ak by ste chceli, máme kávu aj limonády..." Za pol hodiny, čo sme sa dnu hrali, sa tam zastavili ďalšie štyri mamy s deťmi. Chvíľu ostali a potom šli zas o kus ďalej. Malým sa na to, aby sa vedeli spolu či vedľa seba hrať, netreba zložito zoznamovať.
Skoro nikto neprejde len tak okolo. Ľudia nakuknú, posadia sa dnu, prelistujú knihu. Veľkí aj malí. Už som niečo také videla - na obrázkoch zo svetových metropol. Kus moderného urbanizmu uprostred pamiatok. Miesto pre ľudí. Na stretávanie, krátky rozhovor. Určite by sa tu dobre schovávalo pred dažďom. A aj si tu viem predstaviť malé divadielko alebo koncert. Mimochodom, koncert. Kontajner má naboku zvonkohru. Maličká som tam síce znie trochu falošne, ale deťom to nevadilo.
Kontajner vraj bude v strede Starého mesta celé leto. Keď sme odchádzali, za nami sa ozvalo bim-bim-bom. Otočila som sa. Žiadne dieťa pri kontajneri nestálo. Iba dospelí ...
