Asi každá mama si myslí, že má šikovné deti. Mne spadli ružové okuliare hneď v prvé školské týždne. Prvé cvičenia ceruzkou, prvé úlohy. A dieťa neschopné udržať nielen sklon predkreslenej čiary, ale ani sa vmestiť medzi dve lajny. „Nebojte sa, to bude dobré," upokojovala ma pani učiteľka ráno pri šatni. A popoludní poslala po Matúšovi cvičenia na uvoľňovanie zápästia, aby sa rozpísal a išlo mu to ľahšie.
Prišli prvé oblúčiky. A ďalšie au. Nemôžem kričať na snažiaceho sa drobca, veď ho len rozplačem - ale keď jemu to tak nejde! Ani mu neukážem, ako na to. Ako jediná praváčka v rodine držím ceruzku celkom odlišne, aj papier mám inak položený. A už som dávno zabudla, čo presne kedysi nešlo mne. Spomienky prinášajú len nahnevanú mamku, môj sopeľ a slzy kvapkajúce na papier s veľkým písaným L v žltom svetle lampičky. Malí sa snažili a bojovali. Oblúčiky sme nakoniec nejako zvládli. A začali sa problémy s veľkosťou napísaného „textu". Pani učiteľka mi stále opakovala: „Niekomu to trvá pár dní, niekomu mesiac, nebojte sa, sú šikovní, písať sa určite naučia." Dala deťom ďalšiu pomôcku a pridala ešte jednu na čítanie.
Prešlo pár dní a pribudli písmená. Pre mňa nasledovali ohromnou rýchlosťou. Veľké, malé, pokrútené, dva dni na jedno a ide sa ďalej. Stalo sa, že malí zabudli, ako sa píše veľké D spred týždňa a stále písali oblúčik na malom o na polceste k malému a. A zrazu. Na kope papierov hore ležia cvičenia s úzkymi riadkami a celými slovami. Veľa seba pokladám tie nešikovné prvé oblúčiky. A papier s veľkým F. To je sila. Tieto dva listy delí len sedem mesiacov!
Na budúci týždeň donesú deti domov vysvedčenie. Budú mať pred sebou prázdniny a pekný pocit. Za toto si ho zaslúži hlavne ich pani učiteľka. Často sme sa počas roka rozprávali. Ďakovala som jej, ako sa deťom venuje a pomáha im. Ale teraz predo mnou ležia tie prvé čiary a vedľa nich darček od Julky - písanka, ktorú mi vyrobila, aby som sa nenudila. Nielen, že vie písať. Baví ju to a teší. A ja cítim obrovskú vďaku. Spolu s ňou úctu pred tým, čo dokázala pani učiteľka s deťmi, ktoré sa ešte stále viac hrajú ako učia a myslia viac na maškrty ako na školské pomôcky. Panie učiteľky, páni učitelia, ste úžasní.
