Tak ako pred dvadsiatimi rokmi, keď som sa túlala s ťažkým vakom. Niesla som v ňom dom, posteľ, skriňu aj špajzu a bolo mi krásne. Túlavé dni s priateľkami, priateľmi a so sestrou, času koľko sme chceli. Chvíle pri ceste si zdvihnutým palcom a vďačné úsmevy vodičom, čo nás posunuli ďalej.
Veľa sa nezmenilo. Len tí stopári nejako zmizli. Túlala som sa celé letá, a teraz sa zas môžem. Už nestojím pri ceste, skôr pokojne zveziem. Pár dní bez dlhých plánov. Môžem ísť kam mi napadne, mať pre seba hodiny a dni. Nezabúdam na rodinu doma. Sprevádza ma strieborný koník namaľovaný na ruke obkolesený kvetmi a srdiečkami a v taške dva malé kamienky, ktoré mi detsky hovoria - maminka, skoro sa vráť. Ale po dlhom čase sa nemusím nikoho na nič pýtať a som len sama pre seba. Tak, ako inokedy nie, tak ako to nejde po celý zvyšok roka v práci ani doma, mamy to tak majú. Priateľ mi kedysi povedal - nájdi si taký čas. Každý z nás ho potrebuje.
Z rádia spieva Sting If you love somebody, set them free. Moji mi dali vzácny čas a slobodu. A ja si zas raz vravím - aká som šťastná, že ma moja rodina miluje.
