Zodpoviem, trvá mi to po okraj Lužnej. „Rozumieš, Matúško?“ Rozumie. Vraví a ja verím, že áno. Pokračuje totiž v otázkach. Aký je rozdiel medzi ľavicou a pravicou? A čo je solidarita? „A mami, čo je to ten man... mak... No, vieš. Politici vždy hovoria – voliči nám dali ten man...“ „Mandát?“ „No, áno mandát, čo to je?“
Hodinová cesta autom sa mení na hodinu náuky o spoločnosti. Dáva ťažké aj dodatočné otázky. „Načo to chceš vedieť, Matúško?“ „Lebo sa o tom všetkom teraz veľa hovorí. Tak aby som rozumel.“
Odpovedám, ako viem. Aj pre mňa je to cvičenie. Mohol by sa pýtať, kto je dobrý a kto zlý. Mohol by odo mňa chcieť hodnotenia. Ale pýta sa tak, aby si urobil názor sám. Poznám veľa dospelých, ktorí tie slová používajú a nerozumejú. Aj veľa takých, ktorí by sa ani nespýtali, hoci nevedia. Zas raz myslím na predmet, ktorý v našich školách tak veľmi chýba. Volá sa kritické myslenie a som presvedčená, že by sa mal vyučovať spolu s písaním a čítaním.
