Ale je to jeho vlastný text. Podľa ostatných v malom denníku tuším, že to tak je aj v ostatných rodinách, kde ho vypisujú. Toto je projekt detí. Oni budú tie riadky čítať svojim spolužiakom. Dnes píše Matúš Leovi.
Leo, Zdenko a Lenka. Majú štyri nohy, čierne bodky a sú plyšové. Po prvý raz ich deti priniesli na víkend hneď skraja roka. Každá z troch lienok má svoj denník. V piatok popoludní deti z triedy rozhodnú, kto si lienky na víkend vezme domov. Tí, čo ich majú zaznamenávajú do denníka svoje dni. V pondelok na rannej komunite so spolužiakmi svoje zážitky zdieľajú.
Rybačky. Návštevy starých rodičov. Opekačky, stretnutia, lyžovačky, záľuby, zážitky, pohodové chvíle. Hranie sa aj rôzne povinnosti. Každé z detí trávi víkendy inak. Možno by sa o nich aj tak rozprávali. Takto deti, ktoré hostia lienku, precvičujú navyše štylizovanie a rozprávanie príbehov. Niektoré do denníkov kreslia alebo svoje texty sprevádzajú nálepkami.
Mať doma lienku je povinnosť navyše. No je to prestíž. Zvláštne denníky sú ďalšia originálna cesta pani učiteľky, ako nenápadne, ale účinne viesť deti k práci na sebe. K presnejšiemu a lepšiemu vyjadrovaniu sa. Je veľa spôsobov, ako sa ľudia učia. Lienkami pani učiteľka trafila do čierneho. Je príjemné vidieť, že deti vedú ľudia, ktorí majú nielen vedomosti a schopnosti, ale aj invenciu.
