Mladej bolo dlho. Listovala si reklamnými letákmi, vážila sa na erárnej váhe, chodila po chodbe. Jej mama trpezlivo čakala. Po chvíli si k nej dievčina prisadla. Nedalo sa nepočuť, o čom sa rozprávajú. Začali sa zhovárať o tabletkách - antikoncepčných tabletkách. Vyberali ich spolu. Rozprávali o tom, na čo sú dobré, či sú lepšie ako náplasti, čo je teliesko. Hovorili vecne, hodnotili. Dcéra sa väčšinou pýtala, mama odpovedala, čo vedela. A niečo si nechávali aj na lekárku: „Vidíš, na toto sa tiež potrebujeme spýtať."
Vyzeralo to, že si čítam, ale nevedela som sa sústrediť. Moje myšlienky patrili plne tým dvom. Mama a dcéra. Dcéra vo veku, keď dievčatá rodičom skôr uhýbajú a vzťahy, lásky aj sex riešia s kamarátkami. Mamy zas v takýchto chvíľach väčšinou mentorujú a snažia sa deti ochrániť - a tak sa tvária, že sex neexistuje, alebo by aspoň pre ich dievčatá ešte rozhodne existovať nemal. Tie dve pre mňa boli ako zjavenie. Hovorili spolu o tých najsúkromnejších veciach, úplne dôverne. Pomyslela som si - raz by som so svojou dcérou chcela mať taký vzťah. Aby sa neostýchala spýtať sa ma na citlivé veci. A želám si, aby som ja sama bola schopná citlivo aj reagovať a rozumieť jej.
„A čo urobíš, keď nám Julinka v pätnástich povie, že chce, aby sme jej kúpili antikoncepciu?", spýtal sa ma môj pragmatický muž, keď som mu o tom rozprávala. No veru, neviem. Predsa len... trochu skoro by to bolo... Mám ešte pár rokov na to, všetko si dobre premyslieť. Len verím, že za ten čas nezabudnem ako ma zaujalo stretnutie s mamou a dcérou v čakárni pred ženskou ambulanciou.
