„A ja som Héra. Však bola pekná, maminka?" „Bola, ale hlavne bola panovačná, Juli." „A to nie je dobré? A aká bohyňa mám byť?" Vysvetlím, že si môže vybrať. Pallas Aténa bola múdra, Diana lovila, Artemis bola dobrá bojovníčka, Afrodita bohyňa lásky najkrajšia. „No, tak ja ešte porozmýšľam." Spolu sa smejeme - presne viem, ako strávime tie dve nudné štvrťhodiny saunovania. Budem rozprávať, oni ma budú dopĺňať. Niektoré Heraklove príbehy už vedia lepšie ako ja. Dnes bude rozhodne sauna na mytologický spôsob.
Naša rodina žije v paralelných svetoch, reálnom a príbehovom. V tom druhom poriadne často. A - karta začína obracať. Čítať malí ešte nevedia. Ale čo neprečítajú, to si domyslia. Sami nám rozprávajú svoje vlastné rozprávky. Posplietajú kadečo. Piráti, princezné, draci, bohovia, víly a iné bájne bytosti, rytieri aj hrdinské kone žijú s nami neustále. Naši najčastejší hostia. Dlhé cesty s nimi trvajú oveľa kratšie. Únavné prechádzky zvládame bez nosenia na rukách, nudné čakanie menia na zábavu. Všetky tie hodiny čítania, zhovárania sa, fantazírovania nás dospelých - sa vracajú.
Aj teraz sme svet podtatranských kúpeľov vďaka obyčajným bielym uterákom vymenili za krajinu náladových bohov. Odsaunovali sme sa spolu s Odyseom. Už sme zas v šatni, vyhriati a červení. Prechod do normálneho sveta zvládame so smiechom a naťahovaním sa o fén. Prichádzajú ďalšie mamy. A vôbec by som sa nečudovala, keby sme sa im všetkým postarali o tému najbližších minút. Lebo kontext nepoznajú. A už stojíme vo dverách a sme takmer preč, keď sa moja drobka konečne rozhodne. Posledné slová, ktoré z jej úst počujú sú: „Bohyňa lásky, mami, chcem byť krásna bohyňa lásky."
