Tie praskajú a lietajú aj desať metrov do výšky, to nie je bohviečo.
Žeravými kameňmi treba jamu vyložiť. Na ne položiť mäso obalené bylinkami. Veľa, veľa byliniek, aj centimetrovú vrstvu. Nielen dodajú chuť mäsu, aj ho ochránia.
Nahor zas vrstva horúcich kameňov.
Ešte zhruba doprostred zapichnúť hrubú palicu, zahádzať hlinou a udupať.
Keď to už nejde viac, je čas vytiahnuť palicu a komínom, ktorý takto vznikol, naliať vodu. Buble to a vydáva zaujímavé zvuky, cez komín unikne trochu pary. A teraz už len čakať, aspoň hodinku. „To nikto nebude jesť.“ „To sa neurobí.“ „Spod zeme? Fuj, hnusné.“ Kadečo nám napadlo a kadečo sme si aj pochybovačne povedali.
Keď prišiel čas kopať, trochu sme sa stratili. Zem predtým kyprá, bola zrazu tuhá. Navigovala nás mokrá pôda a teplota. Keď sme pri kopaní narazili na prvé horúce kamene, vedeli sme, že sme správne. Opatrne sme odhrnuli hlinu, kým sa objavila prvá dusená bylinka. Žihľava zavoňala a ukázala zhnednutý kúsok odhaleného mäsa. A vedľa ďalší. Nešlo to vytiahnuť celkom bez úhony. No tú trochu suchej hliny ľahko zmyl prúd vody.
Tanier plný mäsa a opečené zemiaky zmizli za desať minút. Dospelí nechávali deťom, ktoré si trhali kúsky a slastne vkladali do úst. Najväčšia dobrota.
Jedla som už mäso na veľa spôsobov. Vydržím aj hladná a čo nie je dobré nemám problém nechať bokom. Toto mäso bolo skvelé. A vo výbornej spoločnosti - s ostatnými rodičmi a deťmi, s ktorými sme sa celý týždeň spoločne hrali. Dni plnili spoločné dobrodružstvá. Žihľavami ošľahané nohy, pripálené nosy, začmudené tričká. Behanie, tvorenie, vymýšľanie. Veľa sme sa učili, aj o sebe. Hrali sme sa všetci vyhrávali. Napríklad aj recept na mäso spod zeme. Kto neskúsil neuverí – ale je naozaj ako celý ten týždeň – výnimočné, prekvapivé a skvelé.
