Materské lekcie

Stretla som sa priateľkou, o mesiac sa jej narodí bábätko. A ako by som počula samú seba: „Čo bude, keď sa to narodí? Ako to robiť, keď som nikdy žiadne dieťa nemala a ani okolo mňa žiadne neboli?" Spomenula som si vtedy na niekoľko zásadných viet, ktoré zmenili moje materstvo. Tie vety boli veľmi, veľmi dôležité. Rady od mám, priateľov, skúsených.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Nechať si pomôcť nie je zlyhanie

Je večer, som doma u našich, doma je aj mama, práve sa vrátila z práce. Rozbitá na kašu prebaľujem ten deň už asi po osemdesiaty šiesty raz jeho z detí. Prsníky plné na prasknutie, chrbát boľavý. Druhé dieťa začína naťahovať. Kým prebalím hovienko, ktoré sa dostalo až do polovice detského chrbátika, druhé dieťa už reve odušu. Začínam panikáriť. Neznášam to - nestíham a mama celý deň pracovala, prečo ju mám takto obťažovať? Krikom detí, tým, že jej zaberáme kus domu, svojím hladom, ktorý ona tíši skvelým jedlom, smradom z koša z detských plienok... Áno, mama ma pozvala a sama sa ponúkla, že pomôže, keďže ja som o deťoch netušila vôbec nič. Ale predsa. Ja som na nervy, prečo by nemala byť ona? Prichádza do izby, plačúce dieťa berie na ruky, prihovára sa mu a ono prestáva hučať. Posadí sa, vezme si druhé bábo a ja si môžem odsať mlieko. Mám výčitky, znásobujú moje zúfalstvo z toho, ako ťažko zvládam deti a vlastnú únavu. „Nechaj si pomôcť. Ľudia, ktorí pomoc ponúkajú, to urobia radi. Lebo teba aj malých majú radi." Povedala mi priateľka, keď som jej o vnútorných pocitoch vtedy rozprávala. Dala mi tým druhé oči. Povedala mi to, čo mne samej nedošlo. Nechať si pomôcť neznamená, že ja zlyhávam. Lebo ostatní pomáhajú vtedy, keď chcú. A navyše len na chvíľu. Pomôžu, ale potom som to ja, matka, kto dá deťom jesť, kto ich uloží, v noci k nim vstane, utíši zvyšné žiale. Naopak, nechať si pomôcť je skvelé. Deti majú kontakt aj s ostatnými. A mama šetrí sily na ďalšie malé boje.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O šťastí

„Keď je ich mama šťastná, aj deti sú šťastné", vravieva moja priateľka, mama dvoch detí. Spomínam si na svoje prekvapenie, keď som to od nej počula po prvý raz. Malí ešte nemali ani rok. Ležali u nej pri piecke, jej dve staršie deti ich chodili obzerať ako nejaké zvláštne hlučné bábiky. Ja som sa od nich nepohla - a striedavo som krpatých mojkala, prebaľovala a kŕmila. Kdeže som vtedy mala myšlienky na vlastné šťastie. Celý môj svet sa pohyboval okolo potrieb tých dvoch nevyspytateľných stvorení. Veľakrát som si odvtedy na vetu priateľky spomenula. Keď som po prvý raz nechávala deti samé a išli sme s manželom do kina. Keď som si dala pivo s inou priateľkou a prespala u nej. Keď sme nechali deti hrať sa s kamarátkou a išli sme sa len tak dvaja s manželom prejsť. Keď som sa venovala celý týždeň sama svojmu koníčku a vybehla z kolobehu práca - deti - práca - deti - práca. Nešťastie rodičov deti vidia, viem dnes. Rovnako, ako vidia, cítia a zdieľajú ch šťastie.

Skryť Vypnúť reklamu

Netreba robiť zo svojho dieťaťa zlaté teľa

Počula som to od priateľky, keď som prekvapene reagovala na to, že uprednostnila moje dieťa pred svojím. „Nerobím zo svojho dieťaťa zlaté teľa", povedala. Lebo niekedy potreby iných sú dôležitejšie. Lebo niekedy tie naše deti robia nedobrotu. A dobrým slovom sa vychováva rovnako ako prísnosťou a trvaním na pravidlách.

„Veď oni nie sú hlúpi, oni sú len malí."

Stalo sa mi, že som zahrešila, škaredo a nahlas. Verila som, že to malá nepočuje. Ale počula. Nič nepovedala. Ale keď som si onedlho nakopla palec a fest ma to zabolelo, zjojkla som a rýchlo si zahryzla do jazyka - aby z úst zas nič nevhodné nevyletelo. Zakliala za mňa okamžite malá - presne trafila situáciu aj výraz. Uf... Bolo to vážne. Ale vlastne milé. Vysvetlila som jej, že maminka sa pomýlila a také veci sa nehovoria. Odvtedy ich nehovorí. „Oni nie sú hlúpi. Sú len malí", reagoval môj muž. Je to tak. A rátať s tým treba sedem dní v týždni, 24 hodín denne, od prvej minúty, odkedy deti prídu na svet. V každej situácii. Našťastie, nielen v tých ťažkých, ale aj v tých príjemných. Tak nech je ich čo najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Čerstvé mamy často počúvajú rady od kadekoho, vyžiadané aj nechcené. No za tieto som úprimne vďačná. Pomohli mi, obyčajné slová. Odvďačila som sa za ne jednoduchým - ďakujem. Boli také dôležité a také cenné, že by som ich žiadnymi peniazmi na svete nezaplatila.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu