Prvá hodina, zvoní a trieda sa pomaly plní. Tretina miest je prázdna. „Ste všetci?" „Nie. Ale oni ešte možno prídu." Najbližších pätnásť minút sa dnu trúsia chalani aj dievčatá so sklonenými hlavami, ale totálne v pohode. Že meškajú? A čo? Ostatní sedia a počúvajú. Teda, počúvajú... Podopreté brady, uložení na laviciach, ešte stále mentálne v perinách. „Jeden z vás so mnou teraz totálne nesúhlasí. Alebo mu vôbec nesedí celá táto situácia." Podarilo sa. Spozorneli. Obzerajú sa, kto to je. A podľa čoho to asi tak môžem tvrdiť. Super, mám ich pozornosť. Vydrží asi pätnásť minút. A potom treba nasadiť ďalšie zbrane. Príklady, príbehy, video, vyťahujem ich samých k rozprávaniu. Ale je to boj. Pár vpravo celkom vzadu ma má srdečne v paži. Muckajú sa už pol hodiny v kuse, nech im tá vášeň vydrží. Dievčina uprostred vľavo viditeľne pospáva. A všetci sa z času na čas zhovárajú so susedmi, ani sa nenamáhajú tlmiť hlas.
Prestávka. Prichádza druhá partia. Tých je plná trieda. A po prvých minútach viem, že to nie je vôbec výhoda. Viac chlapcov ako dievčat. Evidentne gendrovo rozhádaní. Aj počúvajú, aj reagujú a zaujíma ich to, lenže ono je cool byť nad vecou. Komentujú sa teda navzájom, kohokoľvek aktivitu -odpovede na moje otázky - zhadzujú. Dvaja mládenci sedia s nohami na lavici. Jedna dievčina sa počas hodiny komplet nalíči. Asi má počas prestávky rande.
Tak už len jedna trieda, povzbudzujem samú seba. S prvým žiakom prichádza aj problém - čerstvo vytlačené maturitné oznámenia. V úhľadných kôpkach ich prináša evidentný premiant triedy. Kým sa všetci usadia, rozdistribuuje ich prvým piatim spolužiakom. Začínam rozprávať a moje slová nie sú to jediné, čo lieta povetrím. Mládenec hádže balíky oznámení postupne celej triede. A decká postupne vyťahujú lepidlá a svoje maličké fotky. Môžem sa rozkrájať. Oznámenia sú práve teraz najdôležitejšia vec na svete. Tak to dorozprávam tej hŕstke, čo zvláda lepiť aj počúvať a občas na mňa dvihne oči. Jasné, ja im nedám päťku ani poznámku. Vďaka prednáške získali hodinu a štvrť k dobru.
Som si istá, že o rok budú mnohí z týchto mladých sedieť v laviciach posluchárne a pozorne sledovať výklad profesora. Neviem, čo presne sa stane počas najbližšieho roka. Ten rok je asi - zvláštne zázračný. Žeby tie reči o maturite ako o bráne do dospelosti neboli len taká floskula?
A ešte PS. Úprimne obdivujem a skláňam sa pred učiteľmi, ktorí do tejto džungle vchádzajú deň čo deň a deň čo deň sa snažia frajerov a fešandy naučiť všetko tak, aby sa za nich nemuseli hanbiť...
