„Povedali mi, že si mám predstaviť, že som malý chlapec - a tak sa správať", hovorí Juraj, kým sa do kopca pokúšame valiť obrovskú ťažkú pneumatiku. Žltá značka bola nesprávna, skúšame zelenú. Fučíme odušu, tak kvalitne som sa dávno neuštvala. Týždeň vzácnej dovolenky. All inclusive je tu poriadne spotenie sa, zašpinenie, moknutie a prezliekanie sa, fičanie od rána do večera. A hlavne veľa smiechu. Program cez deň pre deti a rodičov, v noci len pre veľkých. Jeden rok bola téma z rozprávky do rozprávky. Ďalší piráti, potom agenti, putovanie vesmírom, časom, predposledný raz snívanie. Nové pesničky, celý deň vonku, hranie sa, šifrovanie, hádanie, súťaženie.
Každý z rodičov doma nechal svoju dospelácku formu s úctivým odstupom. V tej forme sa nepatrí prezliekať do smiešnych kostýmov, ťahať záprah z bobov po zelenej tráve a už vôbec nie súťažiť vo flusaní fazuľkou do diaľky. Väčšina dospelého sveta sa bez tej formy nezaobíde. Tu by bola čudná.
Vonku vonia les po čerstvom daždi. Vzduch je teplý. Ráno nás zobudí gitara. Tráva sa rozvlní pohybmi roháčov. Malé tenisky sa po nej rozbehnú, dohonia ich veľké. Malá ruka sa schová do veľkej dlane. Budú sa rozprávať o gladiátoroch, zakladaní ohňa, chuti na ňom urobených palaciniek. Možno aj o tom, ako popŕhlenie od žihľavy bolí len chvíľu a poškriabané kolená sa rýchlo zahoja. Ďalší skvelý deň. Medzi rodičmi a deťmi.
Odysea 2012
