Spoznávali sme sa. Rozprávali sme veľa - o tom, akí sme boli a čo sa stalo. A o práci. O filmoch a o knihách. O priateľoch a o rodine. O jedle? O... cestovaní? A ešte? Už ani neviem. Spoznávali sme sa roky. A asi sa spoznali.
Lebo teraz sedíme vedľa seba a celkom ticho. To, čo sme potrebovali, už dnes zaznelo. Čo je nové v škôlke. Aké bolo jazdenie na koníkoch. Treba nakúpiť. Mamka sa má dobre. V práci zas ťažko. Dokopy niekoľko desiatok viet, sčítané pár minút.
To ticho okolo nás je celkom fajn. Ani jednému z nás neprekáža. Znamená pokoj.
Je pekné spolu o niečom hovoriť. Ale dôležité je naučiť sa spolu mlčať. Povedal niekto múdry. Asi bol tiež roky s tým istým človekom a asi s ním chcel ešte roky aj ostať.
Ak by existovala maturita z manželstva, mlčanie by mohlo patriť k skúšobným predmetom. Asi by sme prešli. Ako často mi nedochádza, že takáto jednotka alebo dvojka je úplne úžasná známka...
