Napríklad osy. Sídlia nad jedným z našich okien. Asi im veľmi nevoniame, takže domov veľmi nelietajú. Iba občas. Našťastie. No potom, čo som minule nemala kľúče a dnu liezla cez okno, dozvedela som sa, že bývajú aj pod parapetnou doskou susedného okna. Fuch. Nechcem vidieť, čo by bolo, keby som ich vyrušila. Čo s nimi? Neviem. Zatiaľ nič nepodnikám. A verím, že zima bude tuhá.
Pod parapetnými doskami ďalších troch okien je asi tiež príjemne. Aspoň mravcom sa tam páči. „Kúpime biolit alebo čo", navrhovala som manželovi. Keď sme sa nasťahovali, pozastavovala som sa nad malými kôpkami nejakých drobčekov pod oknami vnútri v byte. Manžel namietol, že mravcov je tam toľko (videl pri sňatí dosky, našťastie ma k tomu nepovolal), že to asi nepomôže. Tak sme pátrali v obchode a kúpili niečo iné. Až doma som si poriadne prečítala, že prípravok je biologická zbraň. Vraj to mravcom chutí, ale spôsobuje neplodnosť samičiek a mravce si pamätajú a obvykle sa presťahujú. A vraj do piatich týždňov. Trochu sa mi to vzpriečilo, rovnako ako ma hnevá, keď mravca lezúceho naprieč izbou dieťa demonštratívne a s komentárom zašliapne. Takto zákerne hubiť mravce? Ale keď štrádujú kade tade a stále, predsa som len použila. No, neviem, či našťastie alebo na nešťastie, táto biologická zbraň je na naše mravce krátka. Chutí im určite, lebo si kúsky čohosi z bielych vreciek odnášajú veľmi rýchlo, ale samičiek majú buď veľa alebo to s nimi nerobí vôbec nič. Neubúda ich. Tak si tak vravím - asi to tak má byť. Kým sa mi mravce neprechádzajú v nádobe s múkou, asi to na čas vzdám. Veď hádam nezačnú hrýzť a neprivlečú k nám ďalšie tri - štyri rozsiahle rody. Skúsim sa s drobcami zmieriť ako s niečím, čo patrí k životu na prízemí.
A ešte, aby to nestačilo, pavúky. Som poverčivá a nejaká povera, marí sa mi, zakazuje pod hrozbou určite niečoho príšerného pavúky zabíjať. Príručky dobrých gazdiniek zas kážu mať pekné čisté rohy. Tak čo teraz? Pavúky nám žerú muchy, to je na nich super. Ale nevyzerajú bohvieako. A navyše z nich má malá strach. No dobre, trochu aj ja. Tak sa zatiaľ tvárim, že ich nevidím a nechávam ich likvidovať manžela.
Naši predkovia mali v bytoch sliepky, prasiatka, spávali v stajniach pri dobytku. A čo? Niekto má doma psy a mačky. Škrečky, zajace, potkany, hady, chameleóny. A my máme mravce, osy a pavúky. No bóže. Trochu prírody. Asi sú prirodzené. Malé. Živé tvory. V podstate neškodné. Nechcem žiť v úplnej izolácii. Ale, predsa, nemôžem si pomôcť - nejako verím, že bez nich by sa bývalo akosi... príjemnejšie?
