„Moje paní"... Znie krásne. Tak predstavujú niektorí moji českí priatelia svoje manželky. Nie „polovička", „žena", „drahá". Moje paní. V slovenčine by to znelo trochu zvláštne. V češtine poznám málo krajších oslovení. V tých dvoch slovách je úcta, priateľstvo. Počujem v nich „patrí ku mne", „vedie moje kroky", „vážim si ju".
Česi nemajú „ľúbim ťa". Hovoria „mám ťa rád" a „milujem". Ten stav medzi tým, to mäkké slovo, ktoré je viac ako mať rád a na polceste k najväčšiemu vyznaniu im chýba. Trochu nám to Česi závidia. No vždy keď počujem -„to je moje paní" si poviem - aj my im máme čo.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
