Malé pršteky, ktoré z mäkkej plastelíny vykrajujú srdiečko.
Vyše meter vysoké dievčatko schúlené ako bábätko v náručí veľkého otca.
Červený hrebeň sa vnára do ryšavých vlniek a celkom sa v nich stráca.
Bojovný pohľad spoza napriahnutej ruky zvierajúcej drevený meč.
Malá pästička, v nej rôzne dlhé kvietky, niektoré už so zvesenými hlavičkami.
Posedenie pred televízorom, obe deti opreté o mňa, len tak mimochodom prehodené nožičky cez moje, preťahujú sa o spoločnú deku.
Sandálky na pedáloch na maličkom bicykli, švihajú dookola a v diaľke vpredu sa strácajú v zvonivom smiechu.
Veľakrát nemám v ruke fotoaparát. Tie okamihy nikdy nezachytím. Kým by som zaostrila, boli by preč. Ale to nevadí. Aj tak navždy ostanú. Vypálené do pamäte. Najkrajšie momentky, ktoré si chcem zachovať.
