Veľa detí mojej generácie trávilo letá v táboroch. Bodovanie, nástupy, hry, súťaže, táboráky. Keď človek nemá veľmi s čím porovnávať, teší sa. Dospelí si relax predstavujú inak. Aj moje vnútro sa bránilo. Dovolenka má byť sloboda! Chcem si oddýchnuť a nie ráno vstávať a nechať sa dieťaťom odtiahnuť na rozcvičku. Nechcem celý deň behať, pretekať a v jednom kuse strážiť, aby si zbojníci pri hrách neublížili. Aj tak som sa nechala ukecať. A pred štyrmi rokmi po prvý raz prišla do tábora pre rodičov s deťmi. „Aha efekt" bol okamžitý.
Cez posledné sekundy spánku prenikne gitara a známa pesnička silnie ako pribiehajú deti v pyžamách, od izby k izbe sa strapec zväčšuje. Každý deň má iný nápad a opakujúce sa rituály - deti to zbožňujú. Nie je pre nich ťažké stiahnuť rodičov naplno do všetkých hier. Teplo neteplo, dážď aj blato, nikto nechce nechať svojho drobca prehrať. Spoločné víťazstvá a nezdary, vzájomné povzbudzovanie. Večer padáme od únavy - tridsiatku drepov s výskokom na čas človek cíti inak v štyridsiatich než keď má desať. Vyzeráme rovnako - opálení, pehatí a s nohami plnými modrín. Veľkí sú lepší na písanie divadelného libreta, malí zas ubehajú každé preteky. Spoločne nám chutia maškrty za odmenu. Naraz sa učíme šifry aj urobiť vodný mlynček. Asi päťdesiatka ľudí trávi spolu neopakovateľný letný týždeň. Odysea je už štyri roky svetlý bod nášho leta.
Univerzálny recept na výchovu neexistuje. Chvíľu som ho hľadala v knihách, ale nakoniec človek skončí pri intuícii. V nových situáciách vždy skúsim - a čakám. Na reakciu detí a aj svoj vlastný pocit. Na tábore s deťmi je ten pocit nemenný. Deti vyzerajú šťastné a ja každý večer usínam dobitá, zato spokojná a s úsmevom. Ešte z posledných síl rozmýšľam nad tým, aké pekné bolo tešiť sa z výhry a aj ako som im vysvetľovala, že prví budeme nabudúce, keď si úlohy rozdelíme lepšie. Aké ťažké bolo povedať prepáč, keď som niečo pokazila. Videla som ako spustili hádku, aj to, ako sa hrali s úplnými krpcami. Viedla som za ruku cudzie dieťa a iný rodič môjmu zas vytiahol žihadlo od osy. Sme v tom spolu. Nie všade tá veta vyznie tak bez pátosu a absolútne platí.
Chlieb môže mať tisíc podôb, ale dobrý chlieb ťažko upiecť bez kvasníc a múky. Aj výchova môže byť všelijaká. Intuícia mi hovorí, že plné dni bezčasého týždňa patria k tým správnym ingredienciám.
