Vyrastala som na severovýchode Slovenska. Marhúľ tam nikdy veľa nebolo, každý rok len pár kúskov. Ak vôbec. Príde jar a ja úzkostlivo sledujem počasie. A vždy mi je ľúto, keď kvety na ovocných stromoch pomrznú, býva to často. V posledných rokoch marhúľ veľa nebolo. Až teraz. S mrazmi to vyšlo, so slnkom a včelami tiež. Tento rok mi každú chvíľu volajú známi. Marhule sú v každom dvore a veľa. Príďte si naoberať! Tak spolu s malými chodíme.
Milujem ich! Marhule sú rajským ovocím. A tento rok môžem s čistým svedomím povedať - najedla som sa ich dosýta, niektoré dni som sa svojho najobľúbenejšieho ovocia prejedla. Po prvý raz v živote.
Obrázkom tohto leta pre mňa bude marhuľa. Na rebríku stojí vysmiate dieťa a z drobnej rúčky púšťa šťavnatý plod. Medzi listami mohutného stromu presvitá páliace slnko. Okolo to sladko vonia, všetci máme plné ústa sladkej dužiny.
Aj keby marhule už nikdy neboli. Toto leto mi vystačia na veľa ďalších rokov.
