No, polial som ich - odpovedal, keď som sa opýtala na kvety. Au. Z tónu aj slov mi bolo jasné, že vlastne vraví „polial som ich za tie tri týždne asi raz... aspoň niektoré". No počula som tam aj „prepáč, vôbec som na to nemyslel".
Bol som si kúpiť teplejšie veci, aj dole bolo chladnejšie - vravel. A bolo mi jasné, že hovorí „bola taká strašná kosa, že sa to nedalo vydržať". Tak si možno niektoré dni dokonca dal aj šál, pomyslela som si. Lepšie, než keby sa totálne nachladil.
Posedeli sme trochu - povedal o stretnutí s kamarátmi. Nepýtala som sa veľa, ani by mi to nebolo nič platné. Hovoril v jednoduchých vetách a polohlasom. Bolo mi jasné, že „posedeli sme trochu" znamená „veľa dobrého pitia, veľa chlapských rečí, do skorého rána, oj, dobre bolo, čo to si aj pamätám". A veď nech, nerobí to každý deň, zaželala som mu v duchu.
Ani v jednom z tých prípadov som sa nepomýlila.
A myslím si, že ani on sa nabudúce nepomýli, a keď poviem „ešte mi daj desať minút" počká trištvrte hodiny, po vete „nie je to drahé" pridá vo svojich odhadoch k cene tretinu, „fantastická kniha" nebude určená úplne chlapskému vkusu a „trochu je to slanšie" si preloží a pochopí ako „prepáč, polepším sa".
Každý vek má svoje plusy. Aj vek každého manželstva. Nie všetko je po rokoch fajn. Ale v tomto, v tomto sú roky - na nezaplatenie.
