Kávu sme si dávali už v inom meste a inom podniku. No s veľmi podobnou otázkou k nám prišla slečna aj tam: "Ste spokojní?" Rovnako ako v prvej reštaurácii, ani tu sme nemali dojedené, dopité, skrátka - otázkou neočakávala ďalšiu objednávku. Len sa pozorne zastavila a prihovorila.
Večer sme skončili v krčme kúsok za Brnom. Bolo asi štvrť na dvanásť, keď za nami prišiel krčmár, či by sme nemohli zaplatiť. „Viete, my máme otvorené len do desiatej a mne ide o dvadsať minút posledný autobus domov", ospravedlňoval sa, že nás takto - vyše hodiny po záverečnej, ktorú sme nezaregistrovali - vyhadzuje. „Poradím vám, kde vás ešte takto neskoro obslúžia", dodal.
Vo všetkých troch podnikoch mi ten deň bolo príjemne. Všade sme nechali tringelt. A všade si ho tí ľudia, ktorí sa usmievali prirodzene a zaujímali sa o nás, zaslúžili.
