Némethov mlyn v Jelke má tri poschodia, najstarší doklad o ňom je z roku 1894. Svojou veľkosťou je vraj unikátny v celej strednej Európe.
V dunajských meandroch by ste kedysi narátali jeden mlyn za druhým. Majiteľom tohto sa darilo - je jasné aj z jeho vybavenia.
V tomto vodnom kolovom mlyne sa kedysi ošatky, vrecia a možno aj stroje trochu strácali v múčnom prachu. Odsávali ho do špeciálnej komôrky. Mlynárom pomáhal moderný výťah, vrecia plné múky spúšťali do pristavených vozov žľabom. Desiatky rokov sem privážali obilie z najúrodnejšej časti Slovenska. Po tom, čo v päťdesiatych rokoch minulého storočia začali Dunaj využívať viac na lodnú prepravu, mlyn - ako mnoho iných - domlel. Odvtedy ho dlho ničil čas. Začiatkom deväťdesiatych rokov si v Jelke vyhrnuli rukávy. Na to, aby ho mohli znovu postaviť, ho bolo treba najprv celkom rozobrať.
„A víte, co je tu nejkrásnější?" „Ta rána." „To také. Ale ty večery. My si tady s Martou lehneme a jenom posloucháme, jak ty žáby kuňkají. Víte, jinde dělají jen kuň - kuň - kuň - kuň..." „Výš, Radime." „Kuň - kuň - kuň - kuň..."
Oplatí sa potúlať aj okolo mlyna. Staré úle, holubník, dve staré sýpky prerobené na múzeum poľnohospodárstva. Rozoznávame staré pluhy aj koč, voz upravený na prevoz zvierat, no prvý kombajn nám musí ukázať sprievodca.
A to som si myslela, že v okolí Šamorína som videla už všetko, čo stojí za to...
