„Tak, co je nového", zvykla hovorievať babička so zapnutím večerných správ. Sadla si do svojho kresla a pod nohy ma nechala prisunúť jej taburetku. Vydýchla, uvoľnila sa a pravú ruku pohla k hlave. Jemne posunula krúžok, ktorý jej do chorého ucha pustil zvuk hlasnejšie. Počúvala, čo je nové, kývala pritom hlavou, komentovala. Po správach naslouchátko zas stíšila alebo celkom odložila. S nami ho nepotrebovala. Vedeli sme, že na ňu máme hovoriť z tej správnejšej strany.
Nikdy mi nepovedala detaily o tom, čo sa vlastne stalo. Za vojny totálne nasadená pracovala v zbrojovke. Vyrábali náboje a kadečo iné. Niekedy ich plnili popolom a pieskom, občas zabudli pridať rozbušku. Aspoň tak pomáhali. Raz, keď sa vracala z práce domov, niečo neďaleko nej vybuchlo. Tak nešťastne, že jej to navždy zabránilo dobre počuť. Na jedno ucho sluch celkom stratila - s jednou výnimkou. Všetky ostré kovové tóny ju boleli. Milovala hudbu a na koncertoch zvykla starostlivo pozorovať činelistov. Ucho vždy včas zakryla, aby jej bolesť nepokazila krásny zážitok. Keď prišla móda závesných zvonkohier, kúpila som jej drevenú. Znela mäkkými tónmi čerešňových hranolov, rada ju počúvala.
Naslouchátko si obstarala až na staré kolená. Chválila si ho, ale nechcela, aby si ľudia mysleli, že je postihnutá. Odkladala ho vždy, keď sa cítila medzi svojimi a v bezpečí. A ja som ho teraz našla, z malého škatuľkového domčeka na mňa pozerá kúsok mojej babičky. Béžový prístroj s koncovkou upravenou na mieru. Malá vec, veľmi intímna. Kus jej osobnosti.
Neviem, čo s ním. Na nič to nepotrebujem, ale nie som schopná to vyhodiť. Tak veľmi k babičke patrilo. Vrátili sa mi všetky tie dôverne známe pohyby - naklonenie hlavy, jej ruka za uchom, to, keď sa česala tak, aby prístroj zakryla. A s nimi množstvo ďalších a mäkké pracovité ruky voňajúce krémom a pohladenia, ktoré vedia vnučkám dať babičky.
Vkladám naslouchátko späť a škatuľku vraciam do šijacieho stroja, ktorý som po babičke zdedila. Šitie milovala rovnako ako hudbu. Prístroj nepatrí medzi potreby pre švadlenky. Ale neviem si predstaviť iné miesto, kam by patrilo viac.
