Výhody bývania v malom meste - ak by som sa pustila do vypočítavania, trvalo by dlho, kým by som skončila. V malom meste vyrástol muž aj ja, takto žiť nám vyhovuje. Máme tu nemocnicu, školy, poštu, pokoj, milých susedov, parky, ulice bezpečné pre bicykle a tak ďalej - a ešte - hasičskú stanicu v baby friendly vydaní. Hasiči sami by ju tak asi nenazvali, hovoríme jej tak my doma.
Hasičská stanica je aj v malom meste potrebná. Ale faktom je, že hasiči v malom meste majú veľa dní, počas ktorých je ich hlavnou náplňou čakanie. V jeden taký deň sme si po škôlke povedali, že tam zájdeme. Veď nech malí vidia zblízka tie autá, ktoré ich vždy vyženú k oknám - fascinovane počúvajú a sledujú, pýtajú sa na ich dobrodružstvá.
Prišli sme k hasičom a hneď skraja sa nás ujal Gábor. Tipujem ho tak na dvadsať. Deti ešte asi sám nemá, ale cudzie mu nerobia problém. „Čo chcete vidieť? A chcete si aj sadnúť do auta? A skúsiť sirénu?" Julinka mala jedinečnú možnosť zaľúbiť sa na prvý pohľad - a bezo zvyšku ju využila. Vliezla, kam sa dalo. Skúsila, čo mohla, na všetko sa pýtala. Vrcholom blaha bola prechádzka v zlatej hasičskej prilbe popod rebrík na korbe jedného z áut. Matúško sa tiež nadchol, iba trochu menej vtieravo.
Po hodine už som mala dosť. Jediná z prítomných.
Prehliadka trvala ešte hodnú chvíľu. Obdivovala som Gáborovu trpezlivosť a spôsob, akým absolútne prirodzene sprevádzal deti a vysvetľoval. Na záver pridal príhodu, ako zachraňoval mačku z koruny stromu. Rozlúčil sa, pousmieval a pozval nás kedykoľvek znovu.
A veru zasa prídeme.
V malom meste tak často nehorí. V malom meste sú hasiči krížení s vychovávateľmi. Štepení ochotou. Nech žijú hasiči! Kam sa hrabú vymyslené televízne vzory - naším veľkým domácim je už hodnú chvíľu neochvejne hasič Gábor.
