Ale ani v dňoch, keď sa mi to podarí a skutočne viem, že by mi to mohlo svedčať - ani vtedy, prosím - nehovorte mi, že mi to pristane! Nehovorte mi to! Povedzte mi - čokoľvek iné. Viem totiž presne, kedy a komu to zvyknem hovoriť ja. A v mojom podaní slová „Skvele vyzeráš!" veľmi často reálne znamenajú: „Super, na svoj vek a v danej situácii skvele vyzeráš!" Trochu sa to dá preložiť aj tak, že som očakávala, že to také ohromné nebude a som milo prekvapená. Tak to danej dáme aj poviem - a obvykle ju to aj poteší. Na rovinu - dvadsaťročnej dievčine to hovorím málokedy.
Kedysi pre mňa - asi ako pre každý mladú babu - veľa znamenali vety: „Ty jo, Karle, to je ženská!" (započuté , čo o mne plavčík hovoril priateľovi), „Keby som mohol, urobím všetko pre to, aby si si ma vzala..." (och, ale to som mala osemnásť, kdeže som vtedy mala také myšlienky!), „Mladá dáma, poriadne ma rozpaľujete!" (no o tohto pána som naozaj, naozaj vôbec nestála). Hoci som na ne nereagovala, rozhodne mi pošteklili bruško. Preto si ich aj tak dobre a dlho pamätám :)
Lenže časy sa menia a ja tiež. A tak ma teraz oveľa viac tešia slová ako: „Super si trafila darček, akurát pre mňa!" Alebo: „Chýbaš mi." či „Ostaň s nami, bude dobre." Vety v esemeskách typu: „Dnes to bola dobrá práca, odsýpalo to, ďakujem!" si dokonca odkladám.
Slovom sa väčšinu života živím a verím v jeho silu. A preto mu aj asi prikladám pomerne veľkú váhu. A myslím si, že nie som jediná, ktorá to tak cíti.
„Si krásna" tínedžerke je podľa mňa rovnocenné vete „Toto sa ti podarilo, výborné!", „Ďakujem za pomoc, bez teba by to bolo ťažké." alebo „Skvele si navarila!" povedané tridsiatničke.
Určite občas poteší aj pochvala vzhľadu. Ale väčšinou v tomto veku vieme, že za tým, ako vyzeráme, je pomerne veľký kus práce a času. A tak mám radšej, keď sa chváliaci zameria na iné, než výzor. Koniec koncov, ten vraj v porovnaní s dušou vonkoncom nie je podstatný... :)
