Prvá časť sú obrázky z roku 1938. Skupinky veselých malých dievčat, ozdravný pobyt. Babička už vtedy vyzerala na viac ako na dvanásť. Druhá časť sa začína niekedy, keď asi oslávila dvadsiate druhé narodeniny. Je leto rok po vojne. Otváracia fotka - babička v sexi póze v kraťasoch a tope pod prsia na balvane na pobreží.
Pre mňa veľmi prekvapivé, poznala som ju už ako dám a jedno z jej hesiel bolo - zahalenie je viac než odhalenie. Z ďalších obrázkov sa dozvedám, že tam je asi ako inštruktorka pre iné deti na podobnom pobyte, ako sama pred vojnou absolvovala. Na jednej zo stránok sú fotky chlapca, pri nich nápis Rajko Veljovič (nejkrásnější hoch Jugoslávie) a srdiečka. Priložená fotka a vzadu na nej - dragoj sestre Lidi za uspomenu Rajko. Potom zábery s nejakým Dušanom a úplne posledný je obrázok pekného mladíka v obleku na pozadí notovej osnovy. Jéj, tak k tomuto albumu patrí spevník plný juhoslovanských pesničiek, ktorý som našla v inej škatuli. Na koho chcela spomínať, keď pred rokmi vyvolané fotky ukladala vedľa seba?
Možno práve kvôli niektorému z týchto mládencov sa babička naučila po srbochorvátsky. A možno nie. V čase pobytu už asi poznala svojho budúceho manžela. Ako to všetko mohlo byť... Čo všetko mení naše cesty... Možno jeden z tých mladíkov bola jej letná láska. A možno aj niečo viac.
Babička nestihla - a možno nechcela - spomienky popísať a odovzdať inak, než týmto maličkým albumom. A ja môžem len hádať. To, kto a akí sme my sami, je tak veľmi závislé od malých aj veľkých rozhodnutí ľudí pred nami. Ktovie, kto by som bola a či by som vôbec bola, keby mal tento album svoje pokračovanie...
