„To je tu?" Hľadeli sme nechápavo na vchod našej mestskej knižnice. Olepená dvojjazyčnými farebnými oznamami - BURZA KNÍH. Zaplatíte euro a môžete si ich odniesť koľko chcete. No super. A kde je tá volebná miestnosť? Pretlačili sme sa pomedzi čitateľov a pomedzi stoly kopcom pokrytmi knižkami, tu sme. Lístky, obálky, krúžky, každú obálku hodilo do urny jedno dieťa. „Rýchlo si sa rozhodol?", opýtala som sa muža. „V podstate hej. A ty?" „Aj ja." „Ešte nie, maminka! Ja som si ešte pozrel len pár stránok..." „Matúško, knižnica je dnes zatvorená. No áno, je tu otvorené, ale dnes nie kvôli knižočkám. Prídeme v pondelok, po škôlke, dobre? A ešte pozrieme tu tieto, tie si môžeme vziať."
Vyšli sme z volebnej miestnosti, so svrbiacimi rukami sme sa vnorili medzi účastníkov burzy. Oči rýchlo prebehli po maďarských tituloch. Tu, slovenské. Brďo, Gargantua a Pantagruel! Takéto krásne vydanie! To tu nemôže ostať. Aha! Agatha Christie! A traja Winnetuovia! Knihy som si ukladala do náručia, hľadala ešte nejaké detské. Za euro hocikoľko? Nekup to. Super nápad načasovať burzu na čas, keď sem má prísť veľa ľudí.
Nebyť volieb, do knižnice by sme ešte asi niekoľko rokov neprišli. Tomuto hovorím zmysluplná voľba s pridanou hodnotou. Od pondelka bude mať naša knižnica minimálne štyroch nových členov.
