Keď som obchádzala regály s instatnými polievkami a spomínala na vysokoškolské časy, cítila som sa skoro až exoticky. Ty brďo, aká kuchárka! A teraz budem robiť horúcou vodou zaliate veci... Ale nevadí, vydržíme. Deti jedia väčšinou v škôlke, muž a ja v práci, keď iné nebude, pizza to istí.
Prešli ďalšie dva týždne. A veľká frajerka musela vytiahnuť jednoplatničku. Núdls sú fajn, aj instantné kaše. Ale čo je veľa, to je veľa. Pri prvom zapnutí ma kopla. Pri druhom som zistila, že je nakrivo. Podložili sme drievkom. A potupne som vychytala aj ďalšie nástrahy. Príliš malá plocha platne a vratký hrniec, prskanie pri dopade každej kvapky, ryhu na stole od jej okraja. Nakoniec sme sa nejako vyladili. Veď čo už iné mi ostávalo. Kúp si novú, sú kvalitné, vraveli mi kamaráti. Ale ja nechcem novú! Ja nechcem elektrickú platničku! Ja chcem kuchyňu...
Tak to býva. Čakanie na majstrov, čakanie na peniaze, technologické prestávky, čakanie na materiál... Spočítala som to. Štyri mesiace. Štyri mesiace varenia v kúpeľni, z veľmi obmedzených surovín a na starej elektrickej jednoplatničke. Dnes posledný raz. Skoro až slávnostne som ju posledný raz zapínala. Osobne ju pôjdem vrátiť. Veľmi rada. Len s troškou nostalgie. A pevným presvedčením - už nikdy! Od dnes sa vraciam späť do kuchyne. Najúžasnejšej miestnosti na svete.
Ale na niečo dobré to bolo. Už zohrievať na nej bolo dobrodružstvo, nie to variť. Ale aj vo varení som sa postupne stala expertkou. Elektrická platnička vyžaduje veľmi osobitný prístup. Napríklad - mlieko do ranných cereálií je na nej teplé už za pol minúty. Zemiaky treba dať rovno do vody, ktoré predtým zovrela v kanvici, na platničke vrie celú večnosť. Lečo a omáčky treba stále miešať, platnička pripaľuje pekelne rýchlo. Dusené bravčové kotlety si vyžadujú špeciálnu techniku - keď začne šťava vrieť vypnúť zo zásuvky, o tri minúty zapnúť, o ďalšie tri minúty to zas začne vrieť a tak zas vypíname a tak stále dokola, opakovať do mäkkého mäsa asi pätnásťkrát. Bacha na logistiku. Platnička je jedna. A tak obed sa robí tak, že najprv ryžu a tú potom strčiť do perín, aby nevychladla, až potom pokojne pomaly druhý chod.
Nikomu nič zlé neprajem. No keby niečo - o varení na elektrickej jednoplatničke viem po pár mesiacoch asi všetko. Veľmi rada kedykoľvek poradím. :)
