Vonku pripeká slnko, ide sa k Dunaju na prútie, nech je v pondelok korbáč ako sa patrí. Stretávame sa s priateľmi, deň je ešte krajší. Hm, chyba, žiadne vŕby, len stromy s konármi. Tak pletenie vynecháme, skúsime šibačovi vymyslieť niečo iné. Popoludní farbíme vajíčka a lepíme na ne obrázky. Je naozaj krásne, čo by to bol za deň bez zmrzliny. Bicyklíky po ceste odstavíme pred kostolom, dýcha odtiaľ vôňa kadidla a chládok. Vnútri je ticho, v laviciach rozjíma pár ľudí. Pokoj, že sa ho človek takmer dotýka. Po chvíli vedieme deti preč, nech zvedavými hláskami nerušia myšlienky veriacich. Na rohu sa nám podarí kúpiť korbáč, výborne, a tešíme sa na maškrty. Pán Abdul, moslim, výnimočný milý cukrár s najlahodnejšími koláčmi a najlepšou zmrzlinou na svete nám zaželá krásne pokojné sviatky a veľa Božieho požehnania.
Veľkonočné sviatky sú oslavou Ježiša. Aj spomienkou na jeho život a odkaz - porozumenie, ktoré hlásal, harmóniu, ktorej viedol svojich nasledovníkov a pokoj, aký si želal medzi ľuďmi. Dnešok sa mohol stať kedykoľvek. Ale možno nie je úplná náhoda, že sa takto vydarila práve táto veľkonočná sobota.
