Jeden kôš máme teda zamaskovaný, ďalšie dva sú vlastne celkom estetické a nikomu neprekážajú. Tešili sme sa im - viac, než novým hodinám v kuchyni. Konečne budeme v novom byte triediť odpad elegantne. Koše sú veľké, chvíľu trvá, kým sa naplnia. A priestor, kde sú, akoby vyrobili bývalí majitelia bytu práve pre ne. Deti už skoro vedia ako a čo kam hádzať, nás to baví.
Keď som nedávno dojedla u známych, nevedela som nájsť plastový kôš. „Kde ho máte?" „Nemáme. Načo?" Hm. Ťažko vysvetliť, keď vám to doteraz nenapadlo, pomyslela som si - a to máte malé dieťa, kopu kelímkov od jogurtov, sáčkov, časopisov, papierov... Nasledujúci argument ma od ďalších komentárov úplne odradil: „Kde by sme to mali mať? Ja nechcem kade tade nejaké igelitky s odpadkami." No, tak nič.
Možno aspoň u ich malého v škôlke majú nejaký systém na triedenie. On to potom možno raz rodičov naučí...
