Tí, čo v nich predávajú, vždy vedia, čo majú. Ešte sa mi nestalo, že by nevedeli poradiť a doobjednať, čo bolo treba. Takmer vždy tam nájdem niečo nečakané. A kratšie ako päť minút tam byť nedokážem. Je to podobné ako s papiernictvami. Tam sa neviem nabažiť vône nedotknutého papiera. Poobzerám pastelky, farebné kresliace pomôcky, najnovšie perá. Doma máme farby na všetky materiály, na ktoré sa dá maľovať - a aj tak vždy hľadám, či nevymysleli ešte niečo. Aj kancelárske spinky a lepidlá ma fascinujú, zakladače, pestré obaly, baliace papiere, plastelíny, iks druhov nožníc a pohľadnice, diáre a zošity, propriety na tvorenie. Tisíc malých vecí, každá iná.
Keby som nebola to, čo som, bola by som predavačkou v galantérii alebo papiernictve. Galantérie ani papiernictvá nemajú problém s bleskovým diktátom módy. Menia sa postupne a neviditeľne. Aj preto ich mám rada. Tú modrú vlnu si pôjdem kúpiť sama. Prehodím pár slov s pánom galantérnikom, pozriem nové výšivkové záplaty, možno vezmem aj nožnice na strihanie látok. Tie staré sú už tupé. Alebo... tie nožnice nechám na budúce. Nech mám ďalší dôvod sa znovu zastaviť.
