Vyše tridsať rokov späť. Úlohy napísané, chystáme sa von. Vieme, že mamka príde domov, keď sa so sestrou budeme naháňať vonku okolo paneláka. Tak jej aj dnes, ako skoro každý deň, nechávame odkaz. Niekedy jej, inokedy babičkám. Krátky pozdrav na lístku položený v kuchyni alebo na nočnom stolíku, aby ho určite našla. Keď nás neskôr zavolá na večeru, nebudeme o ňom hovoriť. Netreba. Veríme, že sa poteší. A o to ide. Nechceme sme, aby ju po práci vítal prázdny byt.
História sa opakuje. Hoci som deťom nikdy o svojich odkazoch mame a babičkám nehovorila, robia to isté čo sme so sestrou robili my. Netušila som, že celé tie roky si niektoré mamka a babičky schovávali. Našla som ich celkom nedávno v zažltnutom hrubom obale, do akých si mama vkladala svoje koncepty na prednášky. Hm. Asi sa pozriem po nejakom krajšom odkladisku. Dôstojnejšom. :) „Tato je dobri. Maminka je pekna."
