A vzápätí zas ženská - okno otvára naširoko. Priestor sa naplnil teplými vôňami jedla a treba ich trochu preriediť čerstvým vzduchom. Po niekoľkých minútach okno tá ženská ruka zavrie, stačilo chladu. Prichádza mužská, pootvorí - chlad sa dá prežiť a nech sa vetrá. A ženská okno zas zatvára - brr. Aby ho mužská o chvíľu nenápadne otvorila - dýchať treba. Zasa ženská, ale okno tentoraz nechá tak. Už je oblečená v dlhom teplom rukáve a len narovná jemnú záclonu. To mužská nikdy nerobila. Ženská ruka cez deň podchvíľou ťukne do drievok zavesených nad oknom, jemne dreveno zacinkajú. A večer mužská ruka zastrie žalúzie a ženská po nej upraví záves.
Okno je svedkom malých pohybov, otvorení, zatvorení, odhrnutí, zastretí, umytí aj rozhodení a uprataní. Vidí úplne opačné činy ženských a mužských rúk. Na tom okne sa striedajú a stretávajú. Každá robí skoro vždy to isté, ale presne opačné ako tá druhá. Už celé roky. A hoci úplne odlišné, ešte tie pohyby tak asi dlho robiť budú.
